Zástupca Čínskej stálej misie pri OSN Yu Hong na piatom výbore 62. Valného zhromaždenia OSN povedal, že Čína naplnila v roku 2007 svoje finančné záväzky voči Spojeným národom vo výške 270 miliónov dolárov vrátane členských príspevkov a prostriedkov na udržovanie mieru, čím zaznamenal nárast o 42 percent oproti roku 2006. Okrem toho sa od Číny očakáva, že na celkovom bežnom rozpočte OSN sa bude podieľať 2,67 % na rokoch 2007 – 2009, čo je viditeľný nárast v porovnaní s výškou príspevku získanou od väčšiny ostatných členských štátov. Navzdory veľkému finančnému bremenu a praktickým ťažkostiam, Čína splnila svoje finančné záväzky voči OSN a včas platila rôzne príspevky ako zodpovedný členský štát.

Hlavný prispievateľ k svetovému mieru

Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN vždy podporovala kľúčové pôsobenie OSN na udržovanie svetového mieru a bezpečnosti. Od deväťdesiatych rokov sa Čína aktívne angažovala v mierových operáciách pod záštitou OSN. Do októbra 2007 participuje v 17 operáciách spolu s 8 883 mierovými dôstojníkmi a vojakmi v celom svete, čo je hneď po Francúzsku druhé najväčšie množstvo mierových jednotiek spomedzi 5 stálych štátov BR OSN.

V prvej konferencii čínskej armády o udržovaní mieru v júny 2007, Shi Zhengbo, riaditeľ Čínskeho úradu pre mierové záležitosti Ministerstva obrany, informoval, že Čínske mierové jednotky počas 17 rokov vybudovali viac než 7300 km ciest a 200 mostov, prepravili viac ako 120000 osôb a  viac ako 260000 ton materiálu, pokrývajúce dĺžku 4,1 miliónov km, odstránili 7600 výbušnín a ošetrili viac než 36000 pacientov. Pri mierových operáciách prišli o život traja čínski dôstojníci a päť vojakov.

Čínske mierové jednotky so 135 dôstojníkmi a vojakmi boli prvými jednotkami vyslanými OSN 23. novembra 2007 do Darfúru.

Pokračujúca humanitárna pomoc

Časté prírodné pohromy po minulé roky spôsobili postihnutým krajinám enormné ľudské i ekonomické straty. Čínska vláda sa aktívne zapojila do medzinárodného záchranného programu, poskytovala materiálnu i finančnú pomoc, posielala svoje záchranné tímy.

Keď v novembri 2007 bol Bangladéš postihnutý silným tropickým cyklónom, Čínska vláda darovala milión dolárov na pohotovostnú pomoc a pomohla im pri nasledujúcich záchranných akciách. V roku 2004 Čína spolu s medzinárodnou spoločnosťou pozitívne reagovala na Tsunami v Indickom oceáne s neprecedentnou humanitárnou pomocou, pričom spustila svoj pohotovostný mechanizmus a vyčlenila na pomoc proti katastrofám najväčší príspevok v histórii Číny, a to v hodnote cca 600 miliónov juanov (81,7 miliónov dolárov). Po údere Hurikánu Katrina v Spojených štátoch v roku 2005, Čína dotovala pomocný fond 5 miliónmi dolárov, čo bola najväčšia núdzová pomoc na svete darovaná rozvojovou krajinou.

Pre Čínu, ako rozvojovú krajinu, nie sú prírodné pohromy cudzie. Krajina každoročne čelí úderom rôznych prírodných katastrôf, takže je úlohou vlády na rôznych úrovniach, aby sa na to pripravila a znížila následné škody. Špeciálny pohotovostný mechanizmus proti pohromám sa postupne vytváral , jeho efektivita sa najviac preukázala práve v roku 2004 proti katastrofe spôsobenej tsunami. Čínsky medzinárodný výskumný a záchranný tím založený v roku 2004 posilnil medzinárodnú schopnosť v rámci zahraničných pohotovostných záchranných akcií. 44 členný záchranný tím bol vyslaný do Indonézie na zdravotnú pomoc po zasiahnutí zemetrasením s magnitúdom 6.2 stupňa.

Uprednostňovanie mierových dialógov

Čína hrá kladnú rolu pri riešení medzinárodných sporov a regionálnych konfliktov. Zameriava sa na vyriešenie problémov v Darfúre mierovou cestou a v tejto súvislosti vynakladá neustále úsilie. Konštruktívne úsilie Číny bolo odmenené vtedy, keď dokument o druhej fáze akcie na implementáciu Spoločného prehlásenia bol po niekoľkých kolách jednaní Šiestej strany publikovaný a je označený za medzník v realizácií denuklearizácie Kórejského polostrova.

Pred hrozbami globálneho otepľovania a znečistenia životného prostredia, Čína ako rozvojová krajina aktívne prijíma svoju povinnosť a zodpovednosť . V júny 2007 vydala prvú štátnu politiku týkajúcu sa klimatických zmien. V súčasnosti sa Čína usiluje o vybudovanie mechanizmu pohotovostného manažmentu proti prírodným pohromám spôsobeným globálnym otepľovaním ako napríklad záplavám, suchám alebo búrkam.