Čína je zjednotená krajina pozostávajúca z 56 etnických skupín vrátane Tibeťanov. Počas vlády dynastie Tang (618-907) si Tibet a dynastia Tang upevňovali prostredníctvom sobášov medzi kráľovskými rodinami a stretnutiami vedúcimi k alianciám politické a pokrvné zväzky a vytvárali úzke politické, ekonomické a kultúrne vzťahy. V roku 1271, kedy bola založená dynastia Yuan (1271-1368), sa Tibet úradne stal administratívnym regiónom priamo pod správou ústrednej vlády. Počas nasledujúcich storočí Tibet zostal pod efektívnym vedením ústrednej vlády, napriek tomu, že Čína zažila dynastiu Ming (1368-1644), dynastiu Qing (1644-1911) a Čínsku republiku (1912-1949).

  

Na obrázku je freska od Norbu Lingka Princezná Wencheng prichádza do Tibetu

Začiatkom 7. storočia bola v Centrálnej nížine založená dynastia Tang (618-907). Bol to mocný a politicky jednotný režim, ktorý ukončil chaotickú situáciu v rozdeľovaní krajiny prevládajúcu viac ako 300 rokov v oblasti Centrálnej nížiny. V tom čase vodca Songtsan Gambo spojil kmene na Tibetskej náhornej plošine, založil kráľovstvo Tubo, ktoré pokrývalo veľkú časť územia známeho neskôr ako Tibet.

V roku 640 kráľ  Songtsan Gambo poslal svojho „premiéra" Gara Thongtsana k dvoru Tang do Chang´an, hlavného mesta dynastie Tang, s požiadavkou, aby mu dali za ženu členku cisárskej rodiny. Gar Thongtsan priniesol 5000 zlatiek, stovky šperkov a iných vzácnych kameňov ako dar cisárovi Tang. Do Tubo poslali princeznú Wencheng členku rodiny cisára Taizong. Žila v Tubo viac ako 40 rokov. Počas tohto obdobia bola dovezená do Tubo výnimočná kultúra a vyspelá výrobná technológia dynastie Tang, čo predstavovalo konjunktúru ekonomického a kultúrneho rozvoja Tubo.

Keď princezná Wencheng vysvetlila Songtsan Gambo dôležitosť písanej podoby jazyka pre Tubo, kráľ zvolal ľudí, aby vytvorili 30 tibetských znakov a vypracovali gramatiku pre skladanie viet. To ukončilo obdobie éry, v ktorej Tubo nemalo písanú podobu jazyka. Čínske diela, ktoré princezná Wencheng priniesla do Tubo, boli preto preložené do tibetčiny, vrátane básní, diel o poľnohospodárstve, histórii, medicíne, kalendároch a budhizme. Obyvatelia Tubo si postupne osvojili vyspelú technológiu z Centrálnej nížiny, ako napr. mletie obilia, pradenie a tkanie bavlny, výrobu hrnčiarskych výrobkov, výrobu papiera a výrobu vína. Keďže princezná Wencheng vyznávala budhizmus, Songtsan Gambo podporoval šírenie budhizmu v Tubo a dal na tento účel postaviť kláštor Jokhang. To ovplyvnilo vo veľkej miere duchovný život Tibeťanov.

Sochy princeznej Wencheng a Songtsana Gamba sa dodnes uctievajú v paláci Potala a miesto, kde sa konala ich svadba, je stále navštevované. Tibeťania taktiež spievajú piesne, v ktorých velebia úlohu, ktorú zohrala princezná Wencheng pre rozvoj tibetskej ekonomiky a kultúry.

Obrázok z publikácie História dynastie Juan, ktorý zaznamenáva založenie Rady Xuanzheng.

V roku 1271 mongolský Kublaj-chán ustanovil svoju dynastiu Juan vrátane územia Dbus-Gtsang (súčasný stredný a západný Tibet a jeho západná časť) a Mdo-khams. Tibet bol oficiálne podriadený ústrednej vláde. Keď Juan zjednotil celú Čínu, dvor dynastie Juan prijal množstvo opatrení na účinné spravovanie Tibetu na základe jeho aktuálnej situácie:

- Zriadenie Rady Zongzhi (premenovanej v roku 1288 na Radu Xuanzheng) zodpovednej za budhistické záležitosti v celom štáte ako aj miestne vojenské a administratívne záležitosti v Tibete a v ostatných regiónoch. Rade Xuanzheng zvyčajne predsedal premiér so svojím zástupcom mníchom, ktorého odporúčal cisársky tútor.

- Vykonávanie prieskumu domácností, zakladanie poštových staníc, vyberanie daní, rozmiestňovanie vojakov, menovanie úradníkov a vydávanie trestného zákona Juan a používanie kalendára v Tibete.

- Menovanie a navrhovanie tibetských mníchov a iných ľudí za vysokých úradníkov na regionálnej a ústrednej úrovni. V Dbus-Gtsang a Mdo-khams boli zriadené administratívne orgány a úradníci boli menovaní, odvolávaní alebo vyznamenávaní na príkaz ústrednej vlády.

- Rozhodovanie o správnom rozdelení v Tibete. Dvor Juan stanovil troch separátnych Zmierovacích komisárov v Tibete, ktorí priamo podliehali Rade Xuanzheng. To sa dostalo do tibetských historických kníh a toto správne rozdelenie v Tibete sa stalo základom pre nasledovanie politickej moci v otázke správneho rozdelenia v Tibete.

Obrázok z publikácie História dynastie Ming o správnych a vojenských orgánoch Tibetu.

Dynastia Ming (1368-1644), ktorá v Číne vymenila vládu dynastie Juan, v zásade pokračovala pri spravovaní Tibetu v systéme dynastie Juan. Mala orgány na výkon vojenských a administratívnych záležitostí Lhasy a oblasti Xigaze a oblastí Qamdo a Ngari. Zongboin (ekvivalent obecného magistrátu ) a úradníci na vyššom stupni boli menovaní dvorom Ming.

Symbol vysokých komisárov.

V roku 1644 sa vládny dvor Qing (1644-1911) rozhodol preniesť svoje sídlo do Beijingu s cieľom zabezpečiť zjednotenie celej Číny. Dvor Qing po historickom precedense vykonával jurisdikciu nad Tibetom. V roku 1652 bol piaty Dalaj Láma zo sekty Gelug tibetského budhizmu pozvaný do Beijingu na audenciu u cisára Shunzhi z dynastie Qing a  v nasledujúcom roku získal od dvoru Qing čestný titul „Dalaj Láma". Neskôr piaty Panchen Erdeni tiež získal čestný titul „Panchen Erdeni" od cisára Kangxi z dynastie Qing. Čestné tituly Dalaj Láma a Panchen Erdeni a ich politická a náboženská úloha boli odvtedy oficiálne potvrdené. Od toho času musela Dalaj Lámov a Panchen Erdeni nasledujúcich generácií potvrdzovať a ich tituly udeľovať ústredná vláda, čo sa stalo historickým precedensom.

Na základe skúseností vlád dynastií Juan a Ming nad Tibetom, vykonal dvor dynastie Qing podstatné zmeny na základe aktuálnej situácie Tibetu, ako napr. menovanie vysokých komisárov zodpovedných za prácu v Tibete; pozmenenie správy politického a náboženského systému v Tibete;

udeľovanie čestných titulov Dalaj Lámom a Panchen Erdeni a zavedenie losovania zo Zlatej urny na potvrdenie následníka reinkarnácie; rozhodovanie o tom, že rozhodujúca právomoc o zahraničných záležitostiach Tibetu a ochrane hraníc patrí ústrednej vláde; vymedzenie hranice Tibetu s Qinghajom, Sečuánom a Junanom; určenie ovládaných oblastí a právomoc Dalaj Lámu a Panchen Erdeni; a určenie oblasti spadajúcej priamo pod vysokých komisárov. Vysokí komisári vykonávali dohľad nad záležitosťami Tibetu v mene ústrednej vlády a požívali oficiálnu pozíciu rovnako ako Dalaj Láma a Panchen Erdeni.

Nariadenia pre efektívnu správu Tibetu.

V roku 1793 alebo počas 58. roku vlády cisára Qianlong, dvor dynastie Qing vydal nariadenie obsahujúce jasné pravidlá o náboženstve, administrácii, financiách, vojenských a zahraničných záležitostiach. Prvý z jeho 29 článkov hovoril, že reinkarnácia Dalaj Lámu alebo Panchen Erdeni sa má určovať prostredníctvom metódy losovania zo Zlatej urny.

Zlatá urna. V roku 1792 dal cisár Qianlong z dynastie Qing vyrobiť dve zlaté urny na účel losovania následníka. Sú vystavené v kláštore Jokhang v Lhase a v chráme Yonghegong v Pekingu. Každá z nich je 34 cm vysoká a obsahuje päť slonovinových lósov.

V priebehu histórie mali všetky rôzne sekty tibetského budhizmu svoje následnícke metódy na vykonávanie svojich zaručených pozícií a ochranu svojich politických a náboženských práv a záujmov. Tento systém reinkarnácie živého Budhu je pre tibetský budhizmus špecifický.

Počas vlády dynastie Qing existovali na základe historických čínskych a tibetských záznamov okrem reinkarnačného systému Dalaj Lámu a Panchen Erdeni tiež ďalšie systémy. Počas vlády cisára Qianlonga z dynastie Qing bolo úradom, ktorý sa stará o mongolské a tibetské záležitosti, registrovaných a potvrdených 148 živých budhov Hutogtu;  koncom vlády dynastie Qing (1644-1911) tento počet vzrástol na 160. Koncom vlády cisára Qianlonga vláda dynastie Qing reformovala ďalej administratívny systém správy Tibetu posilnením riadenia veľkých lámov. Na reinkarnáciu veľkých lámov bolo zavedených množstvo metód určujúcich nástupcu reinkarnácie vrátane losovania zo Zlatej urny.

Zlatá autorizačná tabuľa, ktorú vydal cisár Daoguang 11. Dalaj Lámovi v roku 1839.

Obrázok znázorňuje stretnutie zvláštneho vyslanca ústrednej vlády Wu Zhongxin s následníkom reinkarnácie 13. Dalaj Lámu pred jeho nastolením za 14. Dalaj Lámu.

V roku 1911 sa v Číne uskutočnila revolúcia, ktorá zmietla vládu dynastie Qing. V roku 1912 kedy bola založená čínska republika (1912-1949) sa uviedla do platnosti jej prvá ústava – Dočasná ústava, ktorá jasne stanovila, že Tibet je jednou z jej 22 provincií. V ústave i v ostatných neskôr vydaných zákonoch bolo jasne stanovené, že Tibet bol súčasťou Čínskej republiky.

V júli 1912 založila ústredná vláda Úrad pre mongolské a tibetské záležitosti (neskôr v máji 1914 premenovaný na Mongolskú a tibetskú radu) na spravovanie lokálnych záležitostí Tibetu. Jej úradníci menovaní ústrednou vládou podliehali priamo premiérovi, tak ako vysokí komisári za čias dynastie Qing. V roku 1929 sa Mongolská a tibetská rada stala Komisiou pre mongolské a tibetské záležitosti, ktorá v apríli 1940 ustanovila svoju tibetskú kanceláriu v Lhase. Samotný 14. Dalaj Láma bol potvrdený a nastolený so súhlasom ústrednej vlády Čínskej republiky.

Množstvo archívnych dokumentov pochádzajúcich z obdobia Čínskej republiky potvrdzuje, že 14. Dalaj Láma, lokálna vláda Tibetu a 10. Panchen Erdeni mali svojich zástupcov v Národnom kongrese, v najvyššom orgáne, v národných vládnych inštitúciách; mnohí z nich boli volenými alebo menovanými úradníkmi národných orgánov.