Veľvyslanectvo ČĽR je rezolútne proti návšteve dalajlámu na Slovensku. Návšteva dalajlámu neprispieva k dobrému rozvoju čínsko-slovenských vzťahov.

Je všeobecne známe, že od 13. storočia je Tibet súčasťou čínskeho územia. Na svete nie je jediný štát, ktorý by uznával samostatnosť Tibetu. Rovnako Slovenská republika trvá na principiálnom stanovisku, že Tibet je neoddeliteľnou súčasťou Číny. Otázka týkajúca sa Tibetu patrí výhradne do vnútorných záležitostí Číny.

Dalajláma nie je len  náboženskou ale predovšetkým politickou osobou v exile a dlhý čas vykonáva v zahraničí akcie s úmyslom rozštiepiť Čínu a narušiť národnú jednotu. V posledných rokoch dalajláma pod rúškom náboženstva a pomocou podpory niektorých cudzích protičínskych síl navštívil niektoré krajiny, kde vyvíjal a stále vyvíja činnosti s cieľom poškodiť národnú jednotu a rozštiepiť vlasť, ktoré viedli k narušeniu bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a príslušnými krajinami. Dalajlámove slová a činy dokazujú, že v skutočnosti sa nikdy nevzdal postoja za rozštiepenie štátu a nikdy nezastavil separatistické činnosti. Vážny, násilný a zločinecký incident bitia, rabovania a podpaľačstva, ku ktorému došlo v marci 2008 v Lhase znovu odhalil separatistickú podstatu dalajlámovej kliky ako aj falošnosť a podvodnosť ich proklamovaných vyhlásení o „mieru" a „nenásilí".

V roku 1959 uskutočnila čínska ústredná vláda v Tibete demokratické reformy a zrušila starý politicko-náboženský nevoľnícky systém, ktorý bol temnejší než stredovek v Európe. Ide o najväčší pokrok v oblasti ľudských práv v histórii Tibetu, ktorý navrátil občanom tibetskej národnosti odobratú osobnú slobodu a zbavil ich krutej nadvlády troch feudálnych pánov – vládnych úradníkov, aristokracie a vysokých lámov, na čele ktorých stál dalajláma. Od tej doby sa v Tibete začal uskutočňovať systém národnostnej oblastnej autonómie, v ktorom sú od začiatku predsedovia a väčšina úradníkov vlády Autonómnej oblasti Tibet tibetskej národnosti. Za päťdesiat rokov, a najmä za posledných tridsať rokov, kedy sa v Číne začala uskutočňovať politika reforiem a otvárania sa svetu, sa všetky regióny Autonómnej oblasti Tibet rýchle rozvíjajú. Počet obyvateľov vzrástol z 1 milióna v roku 1951 na súčasných 2,6 miliónov, z toho 93% tvoria Tibeťania. Dĺžka ľudského života sa predĺžila z 35 rokov v roku 1951 na súčasných 67 rokov, občania tibetskej národnosti majú zaistenú úplnú slobodu náboženského vyznania, ich tradície a kultúra sú taktiež rešpektované a ochraňované. V súčasnosti sa nachádza v autonómnej oblasti viac ako 1700 budhistických chrámov a 46 tisíc mníchov a mníšok. Pokrok, ktorý sa tu odohral v oblastiach hospodárstva, spoločnosti, kultúry a ľudských práv od čias založenia autonómnej oblasti, je očividný.

Politika čínskej ústrednej vlády voči dalajlámovi a osobnostiam okolo neho je nemenná a jasná: keď sa dalajláma skutočne vzdá „postoja za nezávislosť Tibetu" a uzná, že Tibet a Taiwan sú neoddeliteľnými súčasťami čínskeho územia a zastaví násilné akcie, potom sú dvere pre rozhovor s čínskou ústrednou vládou dokorán otvorené.