V čase, keď sa celý svet chystal vstúpiť do nového roka, japonský premiér Šinzó Abe 26. decembra navštívil svätyňu v Jasukuni, aby vzdal hold "Orientálnemu nacizmu", čím urýchlil návrat k spiatočníctvu v reflexii histórie.

Agresívna fašistická vojna je temným obdobím ľudskej minulosti. Vysporiadať sa s temnotou a hnusom sa dá len v ostrom kontraste jasu a čistoty.

Svet pociťoval hlbokú úctu, keď sa v zime pred 43 rokmi vtedajší nemecký spolkový kancelár Willy Brandt v smútočnom odeve a s vážnou tvárou vrhol na kolená pred pamätníkom židovským obetiam vo Varšave.

Dnes svet hľadí úkosom, ako si tiež v zime, avšak po 43 rokoch, japonský premiér Šinzó Abe arogantne vykračuje do svätyne najväčších vojnových zločincov druhej svetovej vojny a vyhlasuje, že "vyjadruje úprimnú sústrasť mučeníkom, ktorí bojovali a obetovali sa pre krajinu." Medzi takzvaných hrdinských mučeníkov zahrnul aj jedného z hlavných predstaviteľov rozhodovacích orgánov vojny proti Číne a Pacifickej vojny Tódžóa, jednu z hlavných osobností plánovania bábkového Mandžuska Doihara Kendžiho, či hlavného vinníka zinscenovania Nanjingského masakra Macuia.

Brandt počas druhej svetovej vojny odišiel do exilu, pokračoval v boji proti fašizmu a zachoval si čisté svedomie. Avšak jeho hlboký zmysel pre zodpovednosť, "za všetkých, ktorí mali kľaknúť, ale nekľakli", potešil nejedného človeka.

Abe je vnukom jedného z najväčších zločincov druhej svetovej vojny Kishiho. Zatiaľ čo by sa každý človek hanbil za historické bremeno, Abe hrdo vyhlásil: "Moju politickú DNA najviac obohatil Kishiho odkaz." Slová a skutky hodné opovrhnutia!

Pokľak Brandta ako lídra Spolkovej republiky Nemecko znamenal ospravedlnenie sa svetu v mene krajiny, ktorá prebrala zodpovednosť za začatie druhej svetovej vojny. Neskôr, v roku 1995, vtedajší kancelár Nemecka Helmut Kohl pri návšteve Izraela pokľakol pred pamätníkom židovským mučeníkom, aby znova vyjadril ospravedlnenie Nemecka obetiam vojny.

Abe však v uctievaní slov a skutkov "orientálnych nacistov" nie je osamotený. Abeho kabinet zhromaždil skupinu pravicových politikov, medzi nimi takých, ako je Aso, ktorý pred niekoľkými mesiacmi verejne odporúčal nasledovať príklad nemeckých nacistov "v tichosti zmeniť ústavu". Za takéto absurdné Aseho slová by sa mala hanbiť každá regulérna vláda. Avšak pod Abeho verejnou záštitou, Aso sa ani neospravedlní, ani nerezignuje a ostane bez úhony.

V roku 2013 uplynulo 80. výročie nástupu Adolfa Hitlera k moci v Nemecku. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vtedy zopakovala, že "za nacistické zločiny… musí Nemecko prevziať večnú zodpovednosť. Takéto sebaspytovanie sa musí dediť z generácie na generáciu." Povedala, že osud každej obete ju napĺňa smútkom a hanbou.

Tento rok je rokom 76. výročia začatia japonskej agresívnej vojny proti Číne. Aké stanovisko deklaruje Abe? V deň výročia "Incidentu na moste Marca Pola", ktorý bol začiatkom japonskej agresívnej vojny proti Číne, kedy sa zaoberáme zásadnými otázkami a oboznamujeme sa s históriou japonskej agresie, Abe dokonca tvrdí, že Japonsko má rovnako hrdú históriu, ktorá by mala byť rešpektovaná susednými krajinami. Má takýto politik zmysel pre morálku? Má v sebe vôbec kúsok hanby?

Brandt pokľakol, ale od tohto okamihu sa duch nemeckého národa pozdvihol. Vstúpil do novej éry, kedy ruka v ruke spolupracuje s každou krajinou Európy a sveta a získava si úctu a dôveru svetového spoločenstva. V roku 2005 sa uskutočnilo na druhom programe nemeckej televízie hlasovanie o najväčšiu osobnosť Nemecka, kde Willy Brandt získal piate miesto.

Abe zachovával status quo, ale keď vošiel do svätyne "orientálneho nacizmu", pošliapal city obetí druhej svetovej vojny a navždy sa ako politik zosmiešnil.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert 30. decembra povedal, že každá krajina by mala úprimne čeliť vlastnej zodpovednosti za úlohu, ktorú zohrala počas vojny v 20.storočí. Až po vyrovnaní sa s vlastnou minulosťou môže budovať spoločnú budúcnosť.

Ak Abeho vláda nevie byť úprimná, ak nedokáže čeliť svojej minulosti, nebude ani schopná budovať mierovú budúcnosť s ostatnými krajinami. Voľbou nesprávnej cesty späť sama sebe vykope pascu, do ktorej upadne hlbšie a hlbšie. S extrémne pokriveným pohľadom na dejiny tak Abe vedie Japonsko na cestu bez návratu .

(článok z Agentúry XinHua)